1950: Škoda po prvýkrát a naposledy v Le Mans

Už len v názve týchto pretekov je niečo magické a spolu s legendárnou Veľkou cenou Monaka a 500 míľ Indianapolis patria do svätej trojice motoristických zápolení. A pravdepodobne aj motoristickí „analfabeti“ dokážu k francúzskemu Le Mans ihneď priradiť číslovku 24, ktorá je symbolom tohto miesta.

23. 5. 2025 130 rokov

V roku 1950, keď už dvadsaťštyrihodinovka bola najsledovanejším motoristickým podujatím sveta, tu tribúny ohromilo československé duo Václav Bobek a Jaroslav Netušil so špeciálom Škoda Sport vychádzajúcim zo sériového modelu 1101 Tudor.

Bol to v podstate zázrak, že komunistickí diktátori posádke v čase tvrdých represií (len dva dni po pretekoch bola popravená Milada Horáková) dovolili vycestovať na Západ. Napriek tomu zacítili devízy a úspešnú propagáciu značky, a tak sa 24. júna 1950 o štvrtej popoludní Václav Bobek v žiarivej bielej kombinéze podľa vtedajších zvyklostí rozbehol cez štartovú rovinku a naskočil do vozidla č. 44 v ústrety celodennému pretekaniu.

Po 13 hodinách jazdy sa s parťákom držali na druhom mieste svojej kategórie do 1 100 cm³ a na piatom v celkovom priebežnom hodnotení podľa koeficientu výkonnosti, priemerná rýchlosť dosahovala úctyhodných 126 km/h.

Ich štyri silné reflektory žiarili nocou a domáci tím Gordini, ktorý do dvadsaťštyrihodinovky prihlásil šesť áut, nechápavo sledoval, ako sa o vedenie naťahuje s malou skupinkou hrdých Čechov. Výhodou škodovky bola nízka spotreba (12 l na 100 km). Na plnú nádrž sa dalo jazdiť štyri hodiny, takže Václav Bobek a Jaroslav Netušil zastavovali menej často ako konkurencia.

Lenže nadránom, keď už nad okruhom La Sarthe vychádzalo slnko a jazdci práve túto časť označujú ako „happy hour“, pretože sa dá jazdiť najrýchlejšie, skupinu z Mladej Boleslavi postihla smola. Po poruche poistky ojničného čapu – súčiastky, ktorá stojí pár halierov – sa rozbil celý motor.

Zrodenie 24 hodín Le Mans

Preteky sa zrodili v hlavách troch mužov, ktorí na seba narazili na výstave automobilov v Paríži v roku 1922. Prvým z nich bol Charles Durand, ktorý vlastnil okruh pri Le Mans, Charles Faroux mal ako motoristický novinár kontakty a Emile Coquille ako zástupca motocyklovej firmy peniaze. Ich nezáväzný rozhovor postupne naberal na intenzite, až sa zhodli, že ich už nebavia súťaže, v ktorých ide len o rýchlosť, ale treba otestovať aj spoľahlivosť. V priebehu niekoľkých týždňov spísali pravidlá, v ktorých napríklad stálo, že v aute sa môžu striedať dvaja jazdci, štart bude o štvrtej popoludní, aby boli piloti čerství na nočnú jazdu, a že síce môžu mať mechanikov, ale na auto smie siahnuť len ten, kto ho šoféruje. O rok sa na Durandovom okruhu skutočne konali prvé dvadsaťštyrihodinové preteky a víťazné duo Lagache a Leonard ich zvládlo s priemerom 92 km/h.

A keďže bolo vtedy možné opravovať auto iba dielmi, ktoré si viezli so sebou, muselo duo predčasne skončiť.

Aj tak zanechali veľký dojem a v nasledujúcom roku sa ukázalo, aká rýchla Škoda Sport naozaj je. V roku 1951 debutovalo v Le Mans v triede 1,1 litra Porsche 356 a jeho časy na jedno kolo zaostávali za výkonmi škodoviek! Kvôli pritvrdzujúcemu režimu sa však tím už do Francúzska nesmel vrátiť.

Nádej svitla v druhej polovici 50. rokov. Škoda od roku 1956 vyvíjala pretekársky špeciál s typovým označením 968, ktorý dostal meno 1100 OHC. Na pretekárske trate sa dostal o dva roky neskôr, no do Le Mans sa nedostal, a tak najväčším úspechom auta zostalo víťazstvo v medzinárodných pretekoch socialistických krajín v Leningrade (dnes Petrohrad) v roku 1962.

Škoda Sport

Ako základ poslúžil prvý povojnový model Škoda 1101 „Tudor“ z roku 1946. Na podvozku s centrálnou rúrou a nápravách sa takmer nič nezmenilo; pre potreby pretekania vo vysokých rýchlostiach sa upravili len brzdy a prevodovka. Hmotnosť pretekárskeho špeciálu sa znížila na 590 kilogramov. Na nočnú etapu dostala Škoda Sport dva prídavné svetlomety a otvory v prednej maske zlepšili chladenie bubnových bŕzd. Výkon štvorvalcového motora s objemom 1,1 litra sa po úpravách takmer zdvojnásobil aj vďaka karburátoru Solex a použitiu špeciálnej palivovej zmesi: sériový Tudor mal 32 koní, pretekársky špeciál 50.