Za volant si sadol Otakar Vejvoda a po vzore rallyeových pretekov krútil volantom a počúval hlasné pokyny svojich navigátorov: „Pravá šesťdesiat! Preboha brzdi!“ Jednoducho, jeden z tréningov hokejovej reprezentácie počas svetového šampionátu vo Viedni mal aj zaujímavú bodku, ktorá bola dôkazom, aká skvelá partia a nálada sa stretla pri prvom čisto českom zlatom ťažení.
Vo Viedni, meste valčíkov, sa Česi po jedenástich rokoch čakania opäť pretancovali k veľkému hokejovému triumfu, ktorý sa pre generáciu Husákových detí či dnešných štyridsiatnikov stal jedným z najosudovejších športových zážitkov. Bol prvým zásadným v ponovembrovej ére.
Veď len čo nejaký Čech začuje tóny piesne Lemon Tree od skupiny Fool’s Garden, ktorá bola neoficiálnou hymnou šampionátu, hneď sa mu vybavia spomienky.
Petr Vichnar kričal z obrazovky, že Česi sa dotkli hokejového neba. Robertovi Zárubovi zase preskakoval hlas, no aj tak bolo počuť: „Sme majstri sveta, sme majstri sveta!“ Bol 5. máj 1996 a vo Viedni sa zrodila zlatá česká generácia, ktorej jeden titul nestačil. Václav Klaus, vtedajší český premiér, stál zaskočený v kabíne hokejistov, zmáčalo ho šampanské a on počúval v pochodovom rytme skupinu Kabát:
„Vašku, ty jsi klasa chlap, ty umíš nejlíp počítat, ty máš všechno v malíku, jsi nejlepší z Vašíků.“
Len dojate spľasol ruky a Drahomír Kadlec, jeden z českých zlatých chlapcov, si o dvadsať rokov neskôr zaspomínal: „Stál tam ako Ježiško a možno dodnes nevie, že to nebolo o ňom.“
Pieseň totiž hráči spievali svojmu kustódovi Václavovi Šaškovi. Tréner Luděk Bukač zostavil vynikajúci mix starších hráčov a nastupujúcej generácie, ktorá ešte netušila, že sa jej raz bude hovoriť zlatá: „Tí mladí v sebe mali túžbu. Neuspokojili sa s prvým úspechom a premýšľali o ďalších. Podľa toho to v ďalších rokoch aj vyzeralo,“ povedal Kadlec. A Bukač, ktorý zomrel v roku 2019, dodal:
„Chlapci ako Procházka, Patera, Reichel, Lang mali hokejové srdce. Všetko podriadili úspechu. Ako tréner občas cítite, že mužstvo nejakú vašu radu považuje za zbytočnú – oni nie. V otázke tréningu a prípravy sa všetkého držali. Viedeň bola začiatok zlatej cesty.“
Sedem hráčov z českej viedenskej partie o dva roky neskôr dobylo Nagano, ďalší si zlaté šampionáty zopakovali ešte niekoľkokrát. Ale Viedeň bola prvá, jedinečná aj prekvapivá tým, že svojich krajanov prišli podporiť tisíce fanúšikov. Dnes sa to javí ako samozrejmosť, ale vtedy boli aj hráči z takej nečakanej podpory prekvapení. Tím stratil jediný bod pri remíze s Nórskom a až štyria hráči (brankár Turek, obranca Sýkora a útočníci Vejvoda s Reichlom) sa objavili v šesťčlennom All Stars tíme, čo len dokazuje českú dominanciu na turnaji.
Mrzelo jediné. Úspech zrejme funkcionárov zaskočil a akoby netušili, ako s ním naložiť. A zatiaľ čo v neskoršom období mala cesta šampiónov jasný scenár – lietadlom na Ruzyně a potom rýchlo na Staromák – v tomto prípade sa tím vracal potajomky autobusom. Hráči z Moravy sa navyše odpojili, a tak najdivokejším okamihom s fanúšikmi bol prejazd Jihlavou, keď hrdina Procházka, ktorý 19 sekúnd pred koncom rozhodol finále s Kanadou, vyliezol s vlajkou na strechu autobusu a takmer sa zamotal do trolejového vedenia.
„Zväz sa zachoval veľmi skromne, až nekompetentne,“ povedal neskôr Bukač.
„Nešlo nám o pompéznosť, ale o imidž hokeja. Ten úspech sa musí predať, keď ho ešte ľudia majú v srdci, pretože imidž je dnes viac než čokoľvek iné.“
Navyše len o dva mesiace neskôr bolo české hokejové zlato zatienené futbalovým striebrom na Eure v Anglicku.
Aj tak je to triumf, na ktorý sa nedá zabudnúť, pretože v Českej republike odštartoval nádherné hokejové časy.
